O’rmon xо‘jаligi kаrtаlаrini yаrаtishda zаmоnаviy usul va uslublari yoritilib o’tilgan.
XIX аср ўрталарида Мирзачўл ҳудудида яшаган аҳолининг ижтимоий ҳаёти ва иқтисодий манбалари ҳақида маълумот манбаларда тўлиқ ва аниқ берилмаган. Рус ҳарбий тарихчиси П.П.Шубинскийнинг ёзишича, қадимда Мирзачўл ўзлаштирилиб, суғориш ишлари олиб борилган. У ўлканинг бутунлай бўшаб қолишига Бухоро ва Қўқон ўртасидаги тортишувлар сабаб бўлган, деб кўрсатади. Чўл атрофидаги адирларда қадимда яшаган аҳоли маконларининг излари сақланган. Аҳоли бошига келган нотинчлик туфайли ўтроқ аҳоли тоғ ораларига ва тинч воҳаларга кўчиб кетишга мажбур бўлган[1].
Surgical attention to the problem of facial scarring has increased due to the development of plastic surgery, as well as increasing understanding by the society of civilized countries of the crucial role of appearance in human life. A study by Monstrey S., Middelkoop E., Vranckx J.J. (2014) indicated that every year 100 million people worldwide have scars after trauma and surgery, and 15 million of them will have non-aesthetic or hypertrophic and keloid scars. This paper looked at the treatment analysis of 50 patients (18 to 40 years old) with posttraumatic scar deformities. An algorithm for scar treatment and prophylaxis was also developed [10].
Maqolada ijtimoiy muhit va shaxs talqini Sharof Boshbekovning “Temir xotin” komediyasi misolida tahlilga tortilgan.