EDUCATIONAL SIGNIFICANCE OF BERDAQ'S POET WORKS AND THE PLACE OF "KHALYK USHIN" OPERA ON THE THEATER SCENE

HAC
Google Scholar
To share
Seitnazarova, T. (2023). EDUCATIONAL SIGNIFICANCE OF BERDAQ’S POET WORKS AND THE PLACE OF "KHALYK USHIN" OPERA ON THE THEATER SCENE. Modern Science and Research, 2(12), 116–119. Retrieved from https://inlibrary.uz/index.php/science-research/article/view/26534
Crossref
Сrossref
Scopus
Scopus

Abstract

The article talks about the life and work of the son of the classic Karakalpak poet Berdok Ghargabay, the place and importance of the opera "Khaliq Ushin" dedicated to the work of the poet.


background image

ISSN:

2181-3906

2023

International scientific journal

«MODERN SCIENCE АND RESEARCH»

VOLUME 2 / ISSUE 12 / UIF:8.2 / MODERNSCIENCE.UZ

116

BERDAQ SHAYIR SHIǴARMALARINIŃ TÁRBIYALIQ ÁHMIYETI HÁM “XALIQ

USHIN” OPERASINIŃ TEATR SAXNASINDA TUTQAN ORNI

T.Seitnazarova

Ózbekstan mámleketlik kórkem óner hám mádeniyat instituti

Nókis filiali “Kórkem ónertaniw” kafedrasi assistent-oqitiwshisi

https://doi.org/10.5281/zenodo.10288366

Anatatsiya.

Maqalada Qaraqalpaq klassik shayiri Berdaq Ǵarǵabay uliniń ómiri hám

dóretiwshiligi, shayir dóretiwshiligine arnap jazilǵan “Xaliq ushin” operasiniń teatr saxnasinda
tutqan orni hám áhmiyeti haqqinda sóz etiledi.

Gilt sózler:

Klassik, shayir, baqsi, tariyxiy, opera.

EDUCATIONAL SIGNIFICANCE OF BERDAQ'S POET WORKS AND THE

PLACE OF "KHALYK USHIN" OPERA ON THE THEATER SCENE

Abstract.

The article talks about the life and work of the son of the classic Karakalpak poet

Berdok Ghargabay, the place and importance of the opera "Khaliq Ushin" dedicated to the work
of the poet.

Key words:

Classical, poet, folk, historical, opera.

ПРОСВЕТИТЕЛЬСКОЕ ЗНАЧЕНИЕ ПРОИЗВЕДЕНИЙ ПОЭТА БЕРДАКА И

МЕСТО ОПЕРЫ «ХАЛЫК УШИН» НА ТЕАТРАЛЬНОЙ СЦЕНЕ

Аннотация.

В статье рассказывается о жизни и творчестве сына классика

каракалпакского поэта Бердока Гаргабая, месте и значении оперы «Халик Ушин»,
посвященной творчеству поэта.

Ключевые слова:

Классика, поэт, народная, историческая, опера.

Berdaq Ǵarǵabay uli óziniń jetpis jildan aslam ómiri dawaminda Qaraqalpaq ádebiyati

ǵáziynesin kóp ǵana teńi-tayı joq ájayip lirikaliq hám epikaliq shiǵarmalar menen bayitti.

Berdaq (haqiyqiy ati Berdimurat Ǵarǵabay uli)

1827-jili Moynaq rayoninda tuwilǵan.

Dáslep awilliq mektepte, keyin ala medresede bilim aladi. Alisher Nawayi, Fizuliy, Maqtumquli
hám basqa qaraqalpaq shayiri Kúnxoja shiǵarmalarin, tariyx, xaliq awizeki dóretpelerin jaqsi
bilgen hám tereń úyrengen.

Berdaqtiń lirikaliq qosiqlarinda hám dástanlarinda Qaraqalpaq xalqiniń XIX ásirdegi

turmis tárizi óz sáwleleniwin tapqan. Ol óz dáwiri waqiyalarina, sotsialliq múnásibetlerge keskin
piker bildirgen shayir esaplanadi. Shiǵarmalarinda teńlik, ádalat, Watanǵa muxabbat idealari ilgeri
súriledi.

Berdaq shayirdiń miynetkesh xaliq turmisina arnap “Bolǵan emes”, “Saliq”, “Biyil”,

“O’mirim” siyaqli qosiqlarinda óz sáwleleniwin tapqan.

Shayir shiǵarmalari arqalı XIX ásirdegi qaraqalpaq ádebiyatin tematikaliq, janrliq,

kórkemlik jaqtan bayitti. Shayirdiń haqiyqat ushin miynetkesh xaliqtiń baxti hám keleshegi ushin
pidayi gúreslerin árman etedi. Máselen, “Xaliq ushin”, “Maǵan kerek” hám basqa da qosiqlarin
jazip qaldirǵan. Tariyxiy temada “Amangeldi”, “Aydosbiy”, “Ernazarbiy” shiǵarmalarinda xaliq
qáhármanlarin táriypleydi.

Berdaq shayirdiń qosiqlari xaliq súyip oqiydi hám ol máńgi jasaydi. Shayirdiń

shiǵarmalariniń hár túrliligi, shiǵarmalardiń idealiq hám kórkemlik jaqtan joqariliǵi menen


background image

ISSN:

2181-3906

2023

International scientific journal

«MODERN SCIENCE АND RESEARCH»

VOLUME 2 / ISSUE 12 / UIF:8.2 / MODERNSCIENCE.UZ

117

Qaraqalpaq ádebiyati tariyxinda salmaqli orin iyeleydi. Oniń kóplegen shiǵarmalari ózbek hám
basqa tillerge awdarma islegen.

1998-jili Berdaq Ǵarǵabay uliniń 170 jilliǵi Respublikamiz boylap keńnen belgilendi.

Nókis qalasinda shayirdiń atina arnap Berdaq atindaǵi Qaraqalpaq mámleketlik akademiyaliq
muzikali teatri hám kóshe atlari qoyilǵan.

XIX ásirde jasap dóretiwshilik etken ulli aǵartiwshi shayir Berdaq eli-xalqina, keleshek

áwladlarǵa ózinen biybaha miyras qaldirǵan tariyxiy tulǵalardiń biri bolip tabiladi. Ol óz
dáwirinde hár qanday zorliq-zombiliqlarǵa qarsi turip, jámiyettegi jaman illetlerdi áshkaralap,
xaliqti awizbirshilikli, márt boliwǵa shaqirdi. Aǵartiwshiliqqa, ásirese, jetkinshek áwladtiń bilim
aliwi ushin Allataala bergen ótkir tili, zawiqli qosiǵi, shireli sózi menen bar kúsh-jigerin jumsaydi.
Bul oniń pútkil poeziyaliq miynetlerinde óz sáwleleniwin tapqan.

Elimiz ǵárezsizlikke eriskennen keyin mádeniyat hám kórkem óner tarawina ayriqsha itibar

qaratilip kelinbekte. Búgingi kúnde teatrlarimizda operaliq shiǵarmalar sahnalastirilmaqta. Atap
aytqanda, birinshi qarakalpaq oprasi “Ájiniyaz”, “Tumaris”, “Gúlayim” shiǵarmalari
saxnalastirildi.

Berdaq atindaǵi Qaraqalpaq mámleketlik akademiyaliq muzikali teatri óziniń 98-

máwsimin Ózbekstan hám Qaraqalpaqstanǵa xizmet kórsetken kórkem óner ǵayratkeri, Berdaq
atindaǵi mámleketlik siyliqtiń laureati Q.Zaretdinovtiń “Xaliq ushin” operasi menen ashti.

Opera eń dáslep XVI ásir aqirinda Italiyada payda bolǵan. Opera - latinsha sóz bolip

miynet ónimi, shiǵarma degen mánisti bildiredi. Opera qosimsha (sintetik) janr bolip, ózinde bir
neshe kórkem óner túrlerin jámlegen bolip, onda dramaturgiya, muzika, súwretlew óneri hám ayaq
oyin túrleri pútin saxnaliq potceske baylanisadi. Biraq muzika olar arasinda jetekshi orin iyeleydi.

Máwsimniń ashiliwinda Qaraqalpaqstan Respublikasi Mádeniyat ministri B.Temirbaev,

teatr direktori A.Nietullaev Qaraqalpaqstan kórkem óner ǵayratkeri, Berdaq atindaǵi mámleketlik
siyliqtiń laureati Q.Zaretdinov hám Ózbekstanda xizmet kórsetken artist, Qaraqalpaqstan xaliq
artisti Ó.Qosimbetovlar shiǵip sóylep, kelgen miymanlardi máwsimniń ashiliwi menen qizǵin
qutliqladi.

Spektakl Qaraqalpaq klassik shayiri Berdaq Ǵarǵabay uliniń ómiri hám dóretiwshiliginge

baǵishlanǵan bolip, libretto avtori Qaraqalpaqstan xaliq shayiri Keńesbay Karimov,
saxnalastiriǵan rejissyor Marqabay Úsenov, operaniń muzikaliq jaqtan basshisi dirijori Ózbekstan
hám Qaraqalpaqstanǵa xizmet kórsetken kórkem óner ǵayratkeri, Berdaq atindaǵi mámleketlik
siyliqtiń laureati Q.Zaretdinov, baletmeysteri Ózbekstan xaliq artisti A.Sharipov, tiykarǵi rollerdi
Berdaq -N.Muxammediyarov, Qulmurat shayir A.Ashirov, Húrliman - Ózbekstan hám
Qaraqalpaqstanǵa xizmet kórsetken artist E.Aytniyazova, Biybitxan - Ózbekstan hám
Qaraqalpaqstanǵa xizmet kórsetken artist R.Qutekeeva, Qulman bolis – F.Uzaqbergenov, Periyzat
– G.Reypnazarova hám basqa da aktyorlar sheberlik penen atqarip shiqti.

Spektakl’ syujeti Berdaq shayirdiń úyindegi kórinis penen baslanadi. Shayir ómiriniń sońǵi

jillari dóretken “Ernazar biy” poemasi shákirti Qulmurat shayirǵa oqip beredi. Xaliqtiń muńi
esitilip turadi.

Jigit bolsań arislanday tuwilǵan

Xizmet etkil udayina xaliq ushin,

Jigit bolsań arislanday tuwilǵan


background image

ISSN:

2181-3906

2023

International scientific journal

«MODERN SCIENCE АND RESEARCH»

VOLUME 2 / ISSUE 12 / UIF:8.2 / MODERNSCIENCE.UZ

118

Hesh qashanda jumis etpes ózi ushin.

O'zi ushin is eter aqilǵa zayil,
Bolip usinday zamanǵa qayil,

El qidirǵan qidirimpaz gil sayil,

Jumis etpes hesh waqitta xaliq ushin.

Spektakl’de sol dáwirdegi xalqimizdiń awir turmisi, bolislardiń zulimliqlari, qaziw

jumisina tartilǵan adamlardiń awil jaǵdayi, adamlardiń súrginge jiberiliwi, qizlardiń zorliq penen
satip jiberiliwi óz sáwleleniwin tarqan.

Turmis táshwishleri hám qaziw jumislarinan qinalǵan xaliq shayir qosiqlarinan ilham aladi.

“Xaliq ushin” qosiǵi xaliqtiń uranina aylanadi. Shayirdiń qizi Húrliman baqsishiliq óneri menen
shuǵillanadi. Periyzat Húrlimanniń shákirti bolip, ǵarri bolisqa májbúrlep turmisqa bermekshi
bolip atirǵanda Berdaq shayir qizdi qutqarip qalip, óziniń súygenine beredi hám toyin ótkeredi.
Eki jastiń baxitli boliwina sebepshi boladi.

Solay etip, spektakl’ jiynalǵanlarda ayriqsha tásir qaldirdi. Berdaq shayir xalqimiz yadinda

máńgi jasaydi.

REFERENCES

1.

ziyonet.uz “Berdaq”

2.

kknews.uz D.Abibullaev “Xaliq ushin” operasiniń premerasi

3.

A.Paxratdinov “Berdaq shayir tvorshestvasiniń jiynaliw, basip shiǵariliw hám izertleniw
tariyxinan” Nókis “Qaraqalpaqstan” 1990

4.

Сейтназарова Т. БЕРДАҚ НОМИДАГИ ҚОРАҚАЛПОҚ ДАВЛАТ АКАДЕМИК
МУСИҚАЛИ ТЕАТРИНИНГ ШАКЛЛАНИШ ЖАРАЁНЛАРИ //Oriental Art and
Culture. – 2023. – Т. 4. – №. 1. – С. 887-893.

5.

Maksetbaevich, Otegenov Khakimbay. "Ethnodemographic procesess at the headquarters
of amudarya on the EVE of the 1916 uprising." Journal of Critical Reviews 7.11 (2020):
391-395.

6.

Отегенов, Хакимбай. "К оценке восстаний в Хивинском ханстве и Амударьинском
отделе в 1916 г." Каспийский регион: политика, экономика, культура 2 (59) (2019):
31-36.

7.

Отегенов, Хакимбай Максетбаевич. "Восстание 1916 года в Каракалпакстане:
общее и особенное." Перекрёстки истории. Актуальные проблемы исторической
науки: материалы XV Международ (2019): 131.

8.

Rametullaevich, Kudiyarov Alisher, and Utegenov Khakim Makhsetbaevich. "The
Struggle of the Working People of Karakalpakstan against Social and Colonial
Oppression in 1916 in Chimbay." resmilitaris 13.1 (2023): 2980-2984.

9.

Aitmuratov, J., et al. "THE ARAL SEA PROBLEM IN THE VIEWS OF OUR POETS."

湖南大学学

(

自然科学版

) 48.12 (2021).

10.

Отегенов, Х., & Ҳакимниязов, К. (2015). НАРОДНОЕ ВОССТАНИЕ 1916 ГОДА В
ХИВИНСКОМ ХАНСТВЕ И АМУДАРЬИНСКОМ ОТДЕЛЕ ТУРКЕСТАНСКОГО


background image

ISSN:

2181-3906

2023

International scientific journal

«MODERN SCIENCE АND RESEARCH»

VOLUME 2 / ISSUE 12 / UIF:8.2 / MODERNSCIENCE.UZ

119

КРАЯ. ВЕСТНИК КАРАКАЛПАКСКОГО ГОСУДАРСТВЕННОГО
УНИВЕРСИТЕТА ИМЕНИ БЕРДАХА, 27(2), 50–55.

11.

Maksetbaevich, Otegenov Khakimbay. "Ethnodemographic procesess at the headquarters
of amudarya on the EVE of the 1916 uprising." Journal of Critical Reviews 7.11 (2020):
391-395.

12.

Отегенов, Хакимбай. "К оценке восстаний в Хивинском ханстве и Амударьинском
отделе в 1916 г." Каспийский регион: политика, экономика, культура 2 (59) (2019):
31-36.

13.

Tajimuratova S. FORMATION OF STUDENTS'SKILLS OF INDEPENDENT
PERFORMANCE THROUGH THE TEACHING OF ART HISTORY //Modern Science
and Research. – 2023. – Т. 2. – №. 10. – С. 841-849.

14.

Saginbaevna T. S. FORMATION OF STUDENTS'SKILLS OF INDEPENDENT
PERFORMANCE THROUGH THE TEACHING OF ART HISTORY //Spectrum Journal
of Innovation, Reforms and Development. – 2022. – Т. 9. – С. 386-392.

15.

Sag’inbaevna T. S. Cultural Life in Uzbekistan during the Years of Independence //Spanish
Journal of Innovation and Integrity. – 2023. – Т. 18. – С. 39-41.

16.

Tajimuratova S. FORMATION OF STUDENTS'SKILLS OF INDEPENDENT
PERFORMANCE THROUGH THE TEACHING OF ART HISTORY //Modern Science
and Research. – 2023. – Т. 2. – №. 10. – С. 841-849.

17.

Saginbaevna T. S. Management and study of culture and art. – 2022.

18.

Тажимуратова Ш. С. САНЪАТШУНОСЛИК ФАНЛАРИНИ ЎҚИТИШ ОРҚАЛИ
ТАЛАБАЛАРНИНГ

МУСТАҚИЛ

ИШЛАШ

КЎНИКМАЛАРИНИ

ШАКЛЛАНТИРИШ. – 2023.

19.

Tajimuraova S. S. INFORMATION AND COMMUNICATIONS IN MANAGEMENT
//Journal of Integrated Education and Research. – 2022. – Т. 1. – №. 5. – С. 509-511.

20.

Mamutova A., Ibragimov A. IMPROVING THE ANALYSIS OF FINANCIAL RESULTS
IN BANKING INSTITUTIONS //Modern Science and Research. – 2023. – Т. 2. – №. 10.
– С. 561-567.



References

ziyonet.uz “Berdaq”

kknews.uz D.Abibullaev “Xaliq ushin” operasiniń premerasi

A.Paxratdinov “Berdaq shayir tvorshestvasiniń jiynaliw, basip shiǵariliw hám izertleniw tariyxinan” Nókis “Qaraqalpaqstan” 1990

Сейтназарова Т. БЕРДАҚ НОМИДАГИ ҚОРАҚАЛПОҚ ДАВЛАТ АКАДЕМИК МУСИҚАЛИ ТЕАТРИНИНГ ШАКЛЛАНИШ ЖАРАЁНЛАРИ //Oriental Art and Culture. – 2023. – Т. 4. – №. 1. – С. 887-893.

Maksetbaevich, Otegenov Khakimbay. "Ethnodemographic procesess at the headquarters of amudarya on the EVE of the 1916 uprising." Journal of Critical Reviews 7.11 (2020): 391-395.

Отегенов, Хакимбай. "К оценке восстаний в Хивинском ханстве и Амударьинском отделе в 1916 г." Каспийский регион: политика, экономика, культура 2 (59) (2019): 31-36.

Отегенов, Хакимбай Максетбаевич. "Восстание 1916 года в Каракалпакстане: общее и особенное." Перекрёстки истории. Актуальные проблемы исторической науки: материалы XV Международ (2019): 131.

Rametullaevich, Kudiyarov Alisher, and Utegenov Khakim Makhsetbaevich. "The Struggle of the Working People of Karakalpakstan against Social and Colonial Oppression in 1916 in Chimbay." resmilitaris 13.1 (2023): 2980-2984.

Aitmuratov, J., et al. "THE ARAL SEA PROBLEM IN THE VIEWS OF OUR POETS." 湖南大学学报 (自然科学版) 48.12 (2021).

Отегенов, Х., & Ҳакимниязов, К. (2015). НАРОДНОЕ ВОССТАНИЕ 1916 ГОДА В ХИВИНСКОМ ХАНСТВЕ И АМУДАРЬИНСКОМ ОТДЕЛЕ ТУРКЕСТАНСКОГО КРАЯ. ВЕСТНИК КАРАКАЛПАКСКОГО ГОСУДАРСТВЕННОГО УНИВЕРСИТЕТА ИМЕНИ БЕРДАХА, 27(2), 50–55.

Maksetbaevich, Otegenov Khakimbay. "Ethnodemographic procesess at the headquarters of amudarya on the EVE of the 1916 uprising." Journal of Critical Reviews 7.11 (2020): 391-395.

Отегенов, Хакимбай. "К оценке восстаний в Хивинском ханстве и Амударьинском отделе в 1916 г." Каспийский регион: политика, экономика, культура 2 (59) (2019): 31-36.

Tajimuratova S. FORMATION OF STUDENTS'SKILLS OF INDEPENDENT PERFORMANCE THROUGH THE TEACHING OF ART HISTORY //Modern Science and Research. – 2023. – Т. 2. – №. 10. – С. 841-849.

Saginbaevna T. S. FORMATION OF STUDENTS'SKILLS OF INDEPENDENT PERFORMANCE THROUGH THE TEACHING OF ART HISTORY //Spectrum Journal of Innovation, Reforms and Development. – 2022. – Т. 9. – С. 386-392.

Sag’inbaevna T. S. Cultural Life in Uzbekistan during the Years of Independence //Spanish Journal of Innovation and Integrity. – 2023. – Т. 18. – С. 39-41.

Tajimuratova S. FORMATION OF STUDENTS'SKILLS OF INDEPENDENT PERFORMANCE THROUGH THE TEACHING OF ART HISTORY //Modern Science and Research. – 2023. – Т. 2. – №. 10. – С. 841-849.

Saginbaevna T. S. Management and study of culture and art. – 2022.

Тажимуратова Ш. С. САНЪАТШУНОСЛИК ФАНЛАРИНИ ЎҚИТИШ ОРҚАЛИ ТАЛАБАЛАРНИНГ МУСТАҚИЛ ИШЛАШ КЎНИКМАЛАРИНИ ШАКЛЛАНТИРИШ. – 2023.

Tajimuraova S. S. INFORMATION AND COMMUNICATIONS IN MANAGEMENT //Journal of Integrated Education and Research. – 2022. – Т. 1. – №. 5. – С. 509-511.

Mamutova A., Ibragimov A. IMPROVING THE ANALYSIS OF FINANCIAL RESULTS IN BANKING INSTITUTIONS //Modern Science and Research. – 2023. – Т. 2. – №. 10. – С. 561-567.

inLibrary — это научная электронная библиотека inConference - научно-практические конференции inScience - Журнал Общество и инновации UACD - Антикоррупционный дайджест Узбекистана UZDA - Ассоциации стоматологов Узбекистана АСТ - Архитектура, строительство, транспорт Open Journal System - Престиж вашего журнала в международных базах данных inDesigner - Разработка сайта - создание сайтов под ключ в веб студии Iqtisodiy taraqqiyot va tahlil - ilmiy elektron jurnali yuridik va jismoniy shaxslarning in-Academy - Innovative Academy RSC MENC LEGIS - Адвокатское бюро SPORT-SCIENCE - Актуальные проблемы спортивной науки GLOTEC - Внедрение цифровых технологий в организации MuviPoisk - Смотрите фильмы онлайн, большая коллекция, новинки кинопроката Megatorg - Доска объявлений Megatorg.net: сайт бесплатных частных объявлений Skinormil - Космецевтика активного действия Pils - Мультибрендовый онлайн шоп METAMED - Фармацевтическая компания с полным спектром услуг Dexaflu - от симптомов гриппа и простуды SMARTY - Увеличение продаж вашей компании ELECARS - Электромобили в Ташкенте, Узбекистане CHINA MOTORS - Купи автомобиль своей мечты! PROKAT24 - Прокат и аренда строительных инструментов