In this article, we aim to investigate to recognize about the function of vocabulary in the development identity and nationalism. The foundation of all language is vocabulary, which makes it crucial. It is fundamental building component that allows us to communicate our thoughts and ideas, share knowledge, comprehend others, and develop close personal bonds.
Маълумки, тарихий асар таржимасида миллийлик ва хос сўзлар муҳим вазифалардан бири ҳисобланади. Хос сўзлар асар тилининг ажралмас қисми бўлиб, улар ёрдамида муаллиф қаҳрамон образини яратади, халқнинг миллий хусусиятини тасвирлаб беради. Улар бадиий асарнинг миллий колоритини ифода этади, турли услубий вазифаларни бажаради, ҳодиса ва предметларнинг хусусиятини ҳаққоний, тўғри тасвирлашга ёрдам беради”. Шунинг учун ҳам реалиялар бадиий-тарихий таржиманинг таржимонни қийнаб қўядиган, таржимани мураккаблаштирадиган, кўпинча уни чалғитадиган жиҳатларини ташкил этади. Миллий хос сўзларда тарихий асар таржимасида киши номлари ва лақабларининг берилиши ҳам мавжуд. Мазкур мақола орқали биз машҳур араб сайёҳи Ибн Баттутанинг “Саёҳатнома” асарида келган тарихий шахсларнинг исмлари асл араб тилида, шунингдек, турк ва ўзбек тилларига ўгирилган таржималарда қандай берилганлиги ҳамда таржимонларнинг маҳорати ҳақида тўлақонли маълумотларни кўришимиз мумкин.
Чет эл юридик шахси – чет давлатларнинг ҳудудида ташкил топган юридик шахс бўлиб, унга берилган тушунча жисмоний шахсга берилган тушунчадан тубдан фарқ қилади.
Мақолада юридик шахснинг фуқаролиги ва шахсий ҳуқуқларини аниқлаш учун фойдаланиладиган мезонлар: рўйхатга олиш мезони ва ҳисоб-китоб мезони кўриб чиқилади. Incorporation ва ҳисоб-китоб мезонларининг камчиликлари ва афзалликлари қиёсий таҳлил орқали ўрганилди. Мақолада суд амалиёти, олимларнинг илмий қарашлари ва ҳуқуқий актлар асосида рўйхатга олиш ва ҳал етиш мезонлари ўртасидаги зиддият ҳам муҳокама қилинади
Мазкур мақолада муаллиф томонидан халқаро хусусий ҳуқуқда юридик шахсларнинг ҳуқуқий табиати, уларнинг миллатини аниқлаш бўйича фикрлар баён этилган. Мақола ўз ичига нафақат Ўзбекистон Республикасининг қонунчилиги нормаларининг таҳлилини, балки ривожланган хорижий мамлакатларнинг мазкур соҳадаги
қонунчилиги таҳлилини ҳам қамраб олади.
The article discusses the role and importance of folk art heritage in the development of national theater art in Central Asia. To date, the theatrical art of the region has a great experience and it has the opportunity to compare its culture with others. Epic direction is one of the points of support, one of the heights from which you can look at the experience and trends of the world of theatrical art. (72)
In folk epics, various elements of culture and spirituality are traced, and the peculiarities of a particular nationality are revealed.
The entry of the European style of theater into the framework of the culture of Central Asia certainly influenced the development of traditional theater of the people. Creative figures faced the problem of showing their performances on closed stages, in rooms.
In the pieces, folk customs are presented following a common pattern, whereas national theatres offer their own interpretation, reflecting the culture, customs, and the nation’s past. Not only essentially different pieces of the same title and subject, created by different nations, differ in style, methods, means of artistic representation and character interpretation, and never a hero of one nation is a repetition of the image created by the neighboring nation. This is how the nation’s mentality, culture, spiritual character, and traditional values are exposed. This, in turn, is a dominant feature in the evolution of theatres. Thus, the epic heritage serves as the golden treasure of the theatrical culture of Central Asia.
Ishda yozuvchi Shoyim Bo‘tayev hikoyalaridagi obrazlarda davr va qahramon masalasi, hikoyalaridagi davr va ijtimoiy muhit, qahramon ruhiyati tahlil qilindi.
Турли хил маълумотлардан фойдаланишга асосланган замонавий жамиятнинг ривожланиши ҳаётнинг барча соҳаларига электрон коммуникацион технологияларни кенг жорий қилмасдан тасаввур қилиб бўлмайди. Ҳозирги босқичда ҳаётни турли технологиялар, воситалар ва электрон қурилмаларсиз тасаввур қилиш қийин, ҳатто деярли имконсиздир. Техник тараққиёт ривожланишда давом этмоқда ва ҳар куни сиз электрон ва коммуникацион технологияларнинг энг сўнгги ва энг катта ўзгаришларини, ахборот соҳасидаги янги кашфиётларни, Интернет ахборот технологияларининг одамлар ҳаётига таъсирини кўришингиз мумкин. Замонавий ҳаётда электрон алоқа технологиялари ва компьютер технологияларидан фойдаланишнинг аҳамияти ва зарурати шубҳасиздир. Ушбу мақолада ахборот жамиятининг замонавий шароитида шаклланган Интернет алоқаси тилининг лингвистик ҳолати, шунингдек, ёшлар орасида кенг тарқалган бўлиб, муҳим аҳамият касб этган лингвистик ҳодисалар кўриб чиқилади.
Zamonaviy shaxs, etuk barkamol shaxsni tarbiyalashning muhim vositalaridan ta‟lim –tarbiya, tarbiya mohiyati, fuqarolikpozitsiyasi, vatanparvarlik tuygʼularini, ularda mafkuraviy maʼnaviy immunitetni shakllantirishning dolzarbligi ifodalangan.
Zarafshon vohasi qadimda insonlar tomonidan o’zlashtirish uchun qulay geografik hudud bo’lgan. Buni biz olib borilgan tadqiqotlar natijasidan bilishimiz mumkin. Aynan Zarafshon daryosining o’rta va quyi oqimlarida tosh davrining so’ngi bosqichlariga oid olib borilgan arxeologik ishlarni uch turkum yodgorliklar kompleksi asosida tadqiq etilgan